Rastlinná bunka je základná stavebná jednotka rastlinného organizmu. Je to eukaryotická bunka, čo znamená, že obsahuje genetickú informáciu vo forme chromozómov obalených dvojitou jadrovou membránou.
Na rozdiel od živočíšnej bunky má rastlinná bunka z vonkajšej strany cytoplazmatickej membrány ešte bunkovú stenu, ktorej hlavnou zložkou je celulóza. Stena dodáva bunke pevnosť a charakteristický tvar. Ďalším významným rozdielom oproti živočíšnej bunke je prítomnosť plastidov. Veľkosť, tvar a vnútorná štruktúra rastlinnej bunky je rôzna; závisí od jej veku a funkcie.
Dospelá rastlinná bunka obsahuje cytoplazmu, jadro s jadierkom, vakuoly, plastidy (chloroplasty, chromoplasty, leukoplasty) a mitochondrie. Bunkové organely sú štrukturálne jednotky i funkčné systémy eukaryotickej bunky, akou je aj rastlinná bunka.
Tvar a rozmery bunky sú rôzne. Bunky bývajú spravidla mikroskopické, ale v extrémnych prípadoch môžu nadobúdať dĺžku rádovo v centimetroch (napr. jednobunková riasa Acetobularia meria až 5 cm, niektoré sklerenchymatické vlákna až 7,5 cm). Extrémom sú bunky lykových vlákien, ktoré dosahujú dĺžku až 30 cm. Najmenšie bunky naopak tvorí zelená riasa Ostreococcus tauri. Ich priemer je približne jeden μm a sú najmenšími eukaryotickými bunkami vôbec.